सौराष्ट्रदेशे विशदेऽतिरम्ये ज्योतिर्मयं चन्द्रकलावतंसम् ।
भक्तिप्रदानाय कृपावतीर्णं तं सोमनाथं शरणं प्रपद्ये ॥१॥
Saurāṣṭra-deśe viśade'tiramye jyotirmayaṃ candrakalāvataṃsam |
Bhakti-pradānāya kṛpāvatīrṇaṃ taṃ somanāthaṃ śaraṇaṃ prapadye ||1||
यह सौराष्ट्र के विशाल एवं सुन्दर क्षेत्र में स्थित है। मैं उस चंद्रमा के स्वामी की शरण लेता हूं जो भक्ति प्रदान करने के लिए अपनी दया में अवतरित हुए हैं।
This shrine is situated in the vast and beautiful region of Saurashtra. I take refuge in the Lord of the Moon (Somanath), who has descended in His mercy to grant devotion to His devotees.
श्रीशैलशृङ्गे विबुधातिसङ्गे तुलाद्रितुङ्गेऽपि मुदा वसन्तम् ।
तमर्जुनं मल्लिकपूर्वमेकं नमामि संसारसमुद्रसेतुम् ॥२॥
Śrīśaila-śṛṅge vibudhāti-saṅge tulādri-tuṅge'pi mudā vasantam |
Tam-arjunaṃ mallika-pūrvam-ekaṃ namāmi saṃsāra-samudra-setum ||2||
वसंत ऋतु को श्रीशैल पर्वत के शिखर पर खुशी से बिताया जाता है, जो देवताओं के बहुत करीब है। मैं उस अर्जुन को प्रणाम करता हूं, जो चमेली से पहले है, इस संसार के सागर का पुल है।
He who joyfully resides at the peak of Mount Shrishaila, very close to the celestial beings. I bow to that Arjuna (Mallikarjuna), preceded by Mallika (jasmine), who is the bridge across the ocean of worldly existence.
अवन्तिकायां विहितावतारं मुक्तिप्रदानाय च सज्जनानाम् ।
अकालमृत्योः परिरक्षणार्थं वन्दे महाकालमहासुरेशम् ॥३॥
Avantikāyāṃ vihitāvatāraṃ mukti-pradānāya ca sajjanānām |
Akāla-mṛtyoḥ pari-rakṣaṇārthaṃ vande mahākāla-mahāsureśam ||3||
भक्तों को मुक्ति प्रदान करने के लिए उन्होंने अवंतिका में अवतार लिया। असामयिक मृत्यु से मेरी रक्षा करने के लिए मैं राक्षसों के महान स्वामी महाकाल को नमस्कार करता हूँ।
He took incarnation in Avantika (Ujjain) to grant liberation to virtuous devotees. To protect from untimely death, I bow to Mahakal, the Great Lord of demons.
कावेरिकानर्मदयोः पवित्रे समागमे सज्जनतारणाय ।
सदैवमान्धातृपुरे वसन्तमोङ्कारमीशं शिवमेकमीडे ॥४॥
Kāverikā-narmadayoḥ pavitre samāgame sajjana-tāraṇāya |
Sadaiva-māndhātṛ-pure vasantam-oṅkāram-īśaṃ śivam-ekam-īḍe ||4||
कावेरी और नर्मदा के पवित्र संगम पर पुण्यों को बचाने के लिए। मैं उन भगवान शिव की पूजा करता हूं जो सदैव मंधात्री नगर में निवास करते हैं।
At the sacred confluence of the Kaveri and Narmada rivers, for the deliverance of the virtuous. I worship the one Lord Omkareshwar Shiva, who eternally resides in the city of Mandhata.
पूर्वोत्तरे प्रज्वलिकानिधाने सदा वसन्तं गिरिजासमेतम् ।
सुरासुराराधितपादपद्मं श्रीवैद्यनाथं तमहं नमामि ॥५॥
Pūrvottare prajvalikā-nidhāne sadā vasantaṃ girijā-sametam |
Surāsurārādhita-pāda-padmaṃ śrī-vaidyanāthaṃ tam-ahaṃ namāmi ||5||
यह उत्तर-पूर्व में, प्रज्वलिका निधाना में, अपने पर्वतों के साथ सदैव वसंतमान रहता है। मैं उन कमल चरणों को नमस्कार करता हूँ जिनकी पूजा देवता और दानव दोनों करते हैं।
He who eternally dwells in the north-east at Prajwalika Nidhana along with Goddess Parvati. I bow to those lotus feet of Shri Vaidyanath, worshipped by both gods and demons.
याम्ये सदङ्गे नगरेऽतिरम्ये विभूषिताङ्गं विविधैश्च भोगैः ।
सद्भक्तिमुक्तिप्रदमीशमेकं श्रीनागनाथं शरणं प्रपद्ये ॥६॥
Yāmye sadaṅge nagare'tiramye vibhūṣitāṅgaṃ vividhaiśca bhogaiḥ |
Sad-bhakti-mukti-pradam-īśam-ekaṃ śrī-nāganāthaṃ śaraṇaṃ prapadye ||6||
दक्षिण का सदांगा नगर अत्यंत सुन्दर और विविध सुखों से विभूषित है। मैं सच्ची भक्ति और मुक्ति के दाता, सर्पों के एक भगवान की शरण लेता हूँ।
In the southern city of Sadanga, exceedingly beautiful and adorned with various pleasures. I take refuge in the one Lord Nageshwar, the giver of true devotion and liberation.
महाद्रिपार्श्वे च तटे रमन्तं सम्पूज्यमानं सततं मुनीन्द्रैः ।
सुरासुरैर्यक्ष महोरगाढ्यैः केदारमीशं शिवमेकमीडे ॥७॥
Mahādri-pārśve ca taṭe ramantaṃ sampūjyamānaṃ satataṃ munīndraiḥ |
Surāsurair-yakṣa mahoragāḍhyaiḥ kedāram-īśaṃ śivam-ekam-īḍe ||7||
उन्होंने बड़े-बड़े पर्वतों के तट पर आनंद उठाया और लगातार महान ऋषियों द्वारा उनकी पूजा की जाती थी। मैं देवताओं, राक्षसों, यक्षों और महान नागों से घिरे हुए केदार के स्वामी भगवान शिव की ही पूजा करता हूं।
He who delights on the slopes and shores of the great mountains, constantly worshipped by the chief sages. I praise the one Lord Kedareshwar Shiva, surrounded by gods, demons, yakshas, and great serpents.
सह्याद्रिशीर्षे विमले वसन्तं गोदावरितीरपवित्रदेशे ।
यद्दर्शनात्पातकमाशु नाशं प्रयाति तं त्र्यम्बकमीशमीडे ॥८॥
Sahyādri-śīrṣe vimale vasantaṃ godāvarī-tīra-pavitra-deśe |
Yad-darśanāt-pātakam-āśu nāśaṃ prayāti taṃ tryambakam-īśam-īḍe ||8||
यह सह्याद्रि के शीर्ष पर गोदावरी के तट पर एक पवित्र स्थान पर स्थित है। मैं उन भगवान त्र्यंबक की पूजा करता हूं जिनकी दृष्टि से सभी पाप तुरंत नष्ट हो जाते हैं।
He who resides on the pristine peak of the Sahyadri mountains, on the sacred banks of the Godavari river. I praise Lord Trimbakeshwar, by whose mere sight all sins are swiftly destroyed.
सुताम्रपर्णीजलराशियोगे निबध्य सेतुं विशिखैरसंख्यैः ।
श्रीरामचन्द्रेण समर्पितं तं रामेश्वराख्यं नियतं नमामि ॥९॥
Sutāmraparṇī-jala-rāśi-yoge nibadhya setuṃ viśikhair-asaṅkhyaiḥ |
Śrī-rāmacandreṇa samarpitaṃ taṃ rāmeśvarākhyaṃ niyataṃ namāmi ||9||
उन्होंने ताम्रपत्रित जल के समूह के संयोजन में असंख्य बाणों से पुल बाँध दिया। मैं श्री रामचन्द्र द्वारा प्रदत्त उस स्थिर भगवान राम को नमस्कार करता हूँ।
At the joining of the copper-colored waters, He built a bridge with countless arrows. I devoutly bow to that eternal Lord, named Rameshwaram, who was consecrated by Sri Ramachandra.
यं डाकिनिशाकिनिकासमाजे निषेव्यमाणं पिशिताशनैश्च ।
सदैव भीमादिपदप्रसिद्धं तं शङ्करं भक्तहितं नमामि ॥१०॥
Yaṃ ḍākini-śākinikā-samāje niṣevyamāṇaṃ piśitāśanaiśca |
Sadaiva bhīmādi-pada-prasiddhaṃ taṃ śaṅkaraṃ bhakta-hitaṃ namāmi ||10||
डायनों और डायनों की संगति में उसकी सेवा की जाती थी और उसे मांस खिलाया जाता था। मैं उन भगवान शिव को नमस्कार करता हूं जो सदैव भीम आदि नामों से जाने जाते हैं और जो अपने भक्तों के शुभचिंतक हैं।
He who is served in the company of Dakinis and Shakinis, and by the flesh-eating beings. I bow to that Lord Shankar, eternally renowned by the name of Bhima and others, and ever the well-wisher of His devotees.
सानन्दमानन्दवने वसन्तमानन्दकन्दं हतपापवृन्दम् ।
वाराणसीनाथमनाथनाथं श्रीविश्वनाथं शरणं प्रपद्ये ॥११॥
Sānandam-ānanda-vane vasantam-ānanda-kandaṃ hata-pāpa-vṛndam |
Vārāṇasī-nātham-anātha-nāthaṃ śrī-viśvanāthaṃ śaraṇaṃ prapadye ||11||
आनंदमय आनंद के जंगल में आनंद की कलियाँ फूट रही हैं, और पापों का समूह नष्ट हो गया है। मैं वाराणसी के भगवान, अनाथों के भगवान, ब्रह्मांड के भगवान की शरण लेता हूं।
He who joyfully resides in the forest of bliss, the root of all delight, the destroyer of multitudes of sins. I take refuge in Shri Vishwanath, the Lord of Varanasi, the protector of the helpless, and the Lord of the universe.
इलापुरे रम्यविशालकेऽस्मिन् समुल्लसन्तं च जगद्वरेण्यम् ।
वन्दे महोदारतरस्वभावं घृष्णेश्वराख्यं शरणम् प्रपद्ये ॥१२॥
Ilāpure ramya-viśālake'smin samullasantaṃ ca jagad-vareṇyam |
Vande mahodāra-tara-svabhāvaṃ ghṛṣṇeśvarākhyaṃ śaraṇam prapadye ||12||
इलापुरा के इस खूबसूरत और विशाल शहर में दुनिया का सर्वश्रेष्ठ फल-फूल रहा है। मैं उन्हें नमस्कार करता हूं जिनका स्वभाव अधिक उदार है और मैं उनकी शरण लेता हूं जिन्हें घृष्णेश्वर के नाम से जाना जाता है।
In this beautiful and vast city of Ilapur, the supremely venerable one of the world is radiantly resplendent. I bow to Him whose nature is exceedingly generous, and I take refuge in the One known as Ghrishneshwar.